Spomínate si na detskú formulku, ktorou sa prisahá v znení “na moju dušu, na psie uši, na mačacie svedomie?” Nechceme rozporovať, či majú mačky svedomie, ale okrem psích uší by sa mohlo prisahať aj na psiu dušu, ktorá totiž existuje. Čo všetko môže trápiť psiu dušičku? To si prejdeme v sérii článkov “O psej duši”, pretože jeden článok by na túto tému nestačil.
Naše psy majú tiež svoje starosti, len o nich na rozdiel od ľudí nedokážu rozprávať, a tak ich dávajú najavo správaním, ktoré ich páni a paničky môžu občas mylne považovať za chybu povahy či ľudovo povedané “za vystrájanie”. Jedná sa väčšinou o poruchy správania, ktoré môžu byť spôsobené stresom, nudou, frustráciou alebo napríklad zlými životnými podmienkami.
Najprv si poďme vymenovať niektoré príčiny porúch správania. Nenechajte sa odradiť cudzími slovami – šedá je teória, zelený strom života. Aj toho psieho!
Somatické príčiny. Nejde o klasické poruchy správania, ale akútne či chronické ochorenia, ktoré správanie ovplyvňujú. Keď je psík chorý, väčšinou na svoje trápenie reaguje nevôľou. Veď to sami poznáte, keď vás niečo bolí, nie ste v najlepšej nálade. Pes môže vrčať a štekať, a keď ho niečo sužuje naozaj bolestivo (keď napríklad trpí artritídou) alebo je zranený, môže sa prejavovať aj agresívne, hoci je za normálnych okolností úplný miláčik. Úzkosť a s ňou spojený zúfalý štekot zas veľakrát sprevádza slepotu či hluchotu psíka, ktorú tiež radíme do somatických príčin. Pri veľmi starých jedincoch sa prejavuje demencia, ktorú môžu sprevádzať predtým nevídané javy – napríklad trhanie a ničenie zariadenia bytu a šatníka či skrinky na topánky. Samozrejme, že deštruktívne sklony nemusia vždy poukazovať na demenciu.
Poruchy zo stresu z vonkajšieho prostredia. Tie sa prejavujú obsesívnym správaním, agresiou a nervozitou spojenou s poštekávaním či napríklad chniapaním po muchách. Je nutné dodať, že obsesívne správanie a agresia ako taká nie je žiadna sranda a ich náprava nie je vôbec jednoduchá. A preto aj stres, ktorý zapríčiňuje tieto poruchy, musí byť naozaj veľký – skrátka naozaj traumatický zážitok, ktorý dušičku nášho psa poraní a podpíše sa na jeho správaní.
Poruchy z kontaktu s negatívnym stimulom. Negatívny stimul znie ako slovo z manuálu k robotovi. Čo si pod tým predstaviť? Psy môžu trpieť panickým strachom podmieneným nepríjemnými javmi, ktoré ich už napríklad raz vydesili alebo si ich spoja s podobným prostredím či zážitkom. Medzi tieto stimuly sa radí búrka, odpaľovanie ohňostrojov, konflikt s iným psom, týranie predchádzajúcim majiteľom alebo ubližovanie deťmi a s tým spojená bolesť.
Poruchy z nedostatočnej výchovy. Keď pes svojvoľne močí v byte, berie si jedlo zo stola, žobre alebo roztrhá, čo mu v byte príde pod labku, môže to byť práve zanedbanou alebo nedôslednou výchovou. To sa môže stať bez toho, aby to majiteľ myslel akokoľvek zle, ale výchova je náročnou disciplínou a aj s najlepšou vôľou je možné spraviť chyby.
Poruchy z nedostatku skúseností. Psíci sa môžu prejavovať agresívne, keď sa dostanú do situácie, ktorú skrátka nepoznajú. Hoci boli pred zmenou prostredia či majiteľa dobrí a nevykazovali žiadne známky porúch správania. Typicky to môže byť presun z vidieckeho prostredia do mesta plného áut, cudzích ľudí a psov. Alebo napríklad presun psíka z domácnosti seniora do rodiny s deťmi. Títo psíci sa boja áut, neznámych ľudí a iných štvornožcov.
Poruchy spôsobené majiteľom. Keď majiteľ nedostatočne venuje pozornosť potrebám svojho psíka, medzi ktoré sa radí krmivo, hranie sa alebo už spomenuté venovanie pozornosti zvieraťu, pes si ich začne logicky vymáhať napríklad aj použitím agresie. Tiež môže dôjsť k nechcenej podpore psej agresivity tým, že ho majiteľ nechá dominovať voči inému členovi domácnosti – či už ide o psa či človeka. Tým sme sa opäť dostali k chybám vo výchove, ktoré môžu spôsobiť nepríjemné poruchy správania.
Najčastejšími poruchami správania sú teda tieto:
Agresivita, strach, fóbia, separačná úzkosť, stereotypné správanie a vynucovanie pozornosti.
Ako poruchy napraviť?
Ak u svojho maznáčika spozorujete akékoľvek neštandardné správanie, je dobré, aby veterinár vylúčil fyziologický či zdravotný problém a prípadne vám odporučil návštevu tzv. behavioristu, teda špecialistu pre psie správanie. Môže to byť beh na dlhú trať, ale určite sa vyplatí!
